Charakteristika juhoslovanských jazykov

V prípade, že človek sa chce naučiť niektorý konkrétny jazyk, tak bude príchadzať do styku s ostatnými juhoslovanskými jazykmi (napríklad hudba), tak je potrebné vedieť rozlíšiť v akom jazyku je tento text. Prípadne si obzerá jazyk, ktorý sa začne učiť.

Rozdiel voči slovenčine

• V chorvátčine sa „Slovensko“ povie „Slovačka“. Použitie slova „Slovensko“ môže zaváňať alebo sa zamieňať za Slovinsko.

Použitie Vokatívu

Pád	slovenský (pozostatok)	v juhoslovanských jazykov
sg. maskulinum	-e	-e
sg. feninimum	-i	-o

Jazyky

Slovinčina

• zapisuje latinkou
• nemá ć (miesto neho je č)
• „v“ sa povie slovinsky „in“ (vplyv nemčiny), miesto „u“ (ako ostatné juhoslovanské jazyky)
• zjednodušene je 1/2 podobná srbčine a chorvátčine, 1/4 z češtiny a slovenčiny a 1/4 sú originálne slová (názor)

Chorvátčina

• zapisuje latinkou
• „tu/tam“ sa (skôr) povie chorvátsky „ovjde/ondje“

Srbčina

• zapisuje srbskou azbukou
• „tu/tam“ sa (skôr) povie srbsky „tu/tam“

Vynechávanie hlások

Častejšie sa je možne stretnúť s vynechávaním hlások ako v Slovenčine.

Vynechanie		slovenský
s	bez
'ko	tko	kto
k'o	kao	ako
imat'	imati	mať
sluš'o	slušao	počul
nek'	neka	nech
il'	ili	alebo
al'	ali	ale

Rozkaz „Poď(me)!“

Pôvod slova je z turečtiny.

„Poď!“

	1. variant	2. variant	3. variant
Píše	ajde	hajde	hajde
Číta	ajde	hajde	chajde
Výskyt (cca)	50 %	40 %	10 %

„Poďme!“

	1. variant	2. variant	3. variant
Píše	ajmo	hajmo	hajmo
Číta	ajmo	hajmo	chajmo
Výskyt (cca)	50 %	40 %	10 %