Etymológia slov

fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará norčina), Finnic (angličtina)

• pôvod:
  • pragermančina finnaz (chodiť pešo),
  • stará norčina finnr (loveč, zberač),
  • stará angličtina Finnas (Sami),

A zo starej angličtiny je:

• Sami,
• Laponsko.

Sami (výslovnosť [ˈsɑːmi] alebo [ˈsæmi]):

• možno slovanský pôvod, lebo v slovenčine:
  • sám, samota,
  • zem, prabaltské źémē,
  • Finnland – pôvodné označenie iba fínskych jazier:
    • je to únik, isť preč – močiare, nebezpečné pre nepriateľa,
    • samota:
      • všeobecné skôr menej vhodné pre veľké zoskupenie ľudí,
      • zima
        • nížina, divočina (fauna a flóra) – nemožnosť použiť signalizáciu na diaľku (svetelnú formu, krik, niet kopcov),
    • pevninský poloostrov, ak Ťa tam niekto vyženie, je to pasca, „slepá cesta“,
      • hustý močiar,
      • ísť znamená byť opatrný (skúmať), môže sa niečo zmeniť a chyba môže stať veľa (nemôžeš poslepiačky utekať),
    • zem bez ľudí alebo s malým množstvom,
      • radšej vyhnúť ak nemusíš (kvôli močiarom),
  • „tiecť“ – život (fauna), pohyb (flóra).

Finnr (súvisiaci so severnými štátmi Európy)finnr je vlastné Finn (viď vyššie + r (mužský suffix). Význam je ako Finn, ale pri kopcoch a fjordoch môže byť problém súvisiaci s diaľkovou signalizáciou - hmla, ozvena, problém „dostať rýchlo a ľahko“.

Finnic je vlastné etymológia plus-minus ako Finn (viď vyššie).

Funiť, fňukať

• zo praindoeuropského jazyka *pent- ako „prúdiť“, „cesta“,
• zo starej angličtiny funta ako „sekvencia“.

smrek

• súvis so slovom smrkať (hlien, sopeľ) a vyznám slova smrek súvisí s púšťaním živice pri zranení stroma.

šarapatiť

• zo praindoeuropského jazyka *serp-,

schlau

Možno od *sluga.