Nárečie obce Vyšný Slavkov

Poznámky

edit
  • Prepis v nárečí je striktne slovenský fonetický.
  • Hlásky ć a ś sú zapísované ako č a š.
  • V slovenskom význame je prípadne v zátvorke zapísaný pád.

Slovíčka

edit
Nárečie Slovenský
abo alebo
akurat práve
(do) autobuš autobusa (do)
(v) autobuše autobuse (v)
baksňa krabica, box
bars veľmi
bavic baviť
bereš berieš
bic byť
bila biela
biľe biele
bilo biele
bľacha plech
boľec bolieť
brac brať
brajgel neporiadok
brijoška lupačka (jedlo)
britki špinavý
budar záchod
bul (on) bol
bulo bolo
caha ťaha
calu celu
cebuľa cibula
ceple teple
ceplejši teplejšie
(po) cesce (po) ceste
cestovac cestovať
cešic tešiť
cma tma
ci ťi
(pri) cintiru (pri) cintoríne
co čo
cofac cúvať
coška čoši
čarne čierne
čarni čierny
čavargovali motajúc sa prechádzali
čeho čoho
cenučke tenké
češko ťažko
ceplo teplo
čiga kladka
čomu prečo
čuc počuť
čujece počúvate
čul počul
daco niečo
dačija niekoho
dakemu niekomu
dakto niekto
das asi
davac dávať
daromne zbytočne
(do) ďeľni (do) dielne
dešatki desiatki
diľe dlážka
dizdž dážď
dluha dĺha
dneška dnes
dodzelim (ja) podelím
dochocove dôchodcovia
dokončic dokončiť
doňešu donesu
domeček domček
doplacac doplatiť
doraz čoskoro
doznac dozvedieť
drahoscive drahočizné
dva dva/dve
dzeci deti
dze kde
dzeduš dedko
dzešatej (o) 10
dzeška niekde
dzifčatko dievčatko
dzifče dievča
dzifčeta dievčatá
dzifka dcéra
dzira ďiera
dvacatki dvaciatki
dzvere dvere
džviradlo zrkadlo
džadufka žobráčka
donešeš donesieš
doňešľi doniesli
ešči ešte
evra eúr
fajne chutne
fajňe chutne
fčera včera
firang záves (okno)
fľašečka fľaštička
frajirku frajerku
frištik raňajky
fušovane neznáme
ftedi vtedy
grati riady
gruľa zemiak
gruľe zemiaky
Hanča Anna
harček hrnček
hej áno
henteho tohtoho
herdzaveje hrdzavie
henteho tohto
het preč
hetka niekam preč
hlašic hlasiť
hnizdo hniezdo
hňetka hneď
hombac hombať
horši horšie
hovedzina hovädzina
hovädze hovädzie
hvarec hovoriť
hvarela hovorila
hvarel hovoril
hvaril hovoril
hvarim hovorím
hvariš hovoríš
huscejši hustejšie
huš hus
chytla chytila
chlop chlap
cala celá
(v) charice (v) charite
chasnovac používať
chľip chlieb
chleb/chlep chlieb
chlebik chlebík
(pozn. „l“ nezmäčuje)
chľin chren
chrin chren
chodza chodia
chodzic chodiť
chodzi chodí
choľem trochu
choreju ochorejú
chuťu chuťou
chitro rýchlo
chiža izba
ic
idze ide
išol išiel
jabluka jablká
jablučka jabĺčka
jak ako
Jani Ján (V)
jarek potok
jednaka rovnaká (pri porovnaní)
jece jete
jedz jec
Jedzeňa jedenia (A)
jesc je
jest je
jesc jesť
ješeň ješeň
ješeňi v ješeni
kačmar krčmár
(z) kadzi (z) kadiaľ
kajstrol hrnec
kaminki kamienky
kediška dakedy
kedz keď
klub klb
(s) kričeňom (s) krikom (z úst)
kočar kočiar
kolo okolo
koľesko koliesko
koľenka kolienka
kapeľuch vreckovka
koscel kostol
koši kosí
krucim krútim
kukac kuknúť
kukac pozerať
kukala pozerala
kukali pozerali
kureňe kúrenie
(od) kurčartok (od) kurčát
kuška kúsok
kvitki kvety
ktoška ktosi
kruca krutia
krucic krútiť
krofni hrozný
lad veľká drevená „truhlica“ s priečnymi oddeleniami
lačne hladne
ladička box, krabička
lajferovať chodit
labdu loptu
(v) ľece (v) lete
ľehnuc ľahnúť
(po) ľekarňoch (chodí) po lekárniach
ľep lepidlo
ľepic špiniť
ľepša lepšia
ľepše lepšie
loška lyžica
ľudzi ľudí (G sg.)
mac mať
Maňka Mária
Maňuša Mária
mašľe masle (L)
mäsa mäso (G)
merželo mrzelo
mešac, mešace mesiac, mesiace
mešar mešiar
mešacom mesiacom (L)
migaj hybaj
Michalku Michal (V)
Milko Emília (V)
Milku Emília (V)
mišlec myslela
mišľel myslel
mliko mlieko
mľiko mlieko
mňe mňa
mňe to neje mňe to nepasuje
može môže
mraženi mrazený
mušec musieť
mušela musela
muši musí
mišlec myšlieť
naco načo
načerpeš načerpáš
načerpeš načerpáš
nadžabane nababrané (napr. jedlo)
naklasc naložiť (na tanier)
najľehcejša najľahšia
najľepše najlepšie
(na) metru (na) metre (látky)
naklasť naložiť (jedlo)
napchali natlačili
narabja narobí
narichtuj nachystaj
natrepana natiskaná (napr. kapusta)
nazad naspäť
nazbiral nazbieral
nechcece nechcete
nedzeľa nedeľa
neška dnes
net niet
nevadzi (to) nevadí
nevladzece nevláda
nevžal nevzal
neznac nevedieť
ničeho ničoho
nigda nikdy
nikeho nikoho
(s) ňima (s) nimi
nošila nosila
ňe nie
ňima (pred) nimi
oči puči alkohol
odemňe odomna
odfuknuc odfuknúť
(po) obedze (po) obede
obid obed
odzeľeno oddelené
odhaľili odhalili
ochabic nechať
ochabime necháme
olej olej (nezmäkčuje)
oper „napchaj“ sa (jedlom)
(o) osmej ôsmej
ošemdzešat 80
otvur otvor
paľa palia
papcun zdá (sa)
papučoch (v) papučiach
poradne poriadne
paru razi pár krát
patri pozri
pejcero piati
peľuch(a) plienka
peňeži peniaze
perša prvá
petnásc 15
petruška petržlen
perši prv
(po) peršom (po) prvom
pchali tlačili (do hrnca)
placili platili
plane zle
pľec pliesť (v záhradke)
pchať natlačiť
piatek piatok
podobali podobali sa (li je tvrdo)
(do) podradza (do) podhradia
pocichi potichu
pochopic pochopiť
(po) jednim po jednom
pojeťe zjedene
poľac poliať
poľifka polievka
(v) pondzelek (v) pondelok
poonda pobabre
popadalo napršalo
(na) poradek (na) poriadok
poskladaj povyšané, zavesené
pošla išla
povedzel povedal (on)
povi povie
povibirane povyberané
povišane povešané
pozur poror
požicic požíčať
prelamala prelomila
prepadnuc prepadol
preonačil prestúpil
prešmački zmeny
rretruje pretrávi
prichicic prichiťiť
prijsc prisť
pujdu pôjdem
pujdze pôjde
pulňina plnina
pul pol
pušc pusti
raditeľ riaditeľ
radzi radí
rajbala prala
razi krát
rečovac hovoriť
riska rezeň
rozdzeľili rozdelili
rozumej pochop
renta handra
(v) reštavracii (v) reštaurácii
riňave špinavé
rodzina rodina
rozdžubaju rozďobavajú
rozvedzene rozvedené
rubac rúbať
ruc hoď
rucil hodil
rucac hádzať
rucim hodim, pridať
rundľa repa
schodzik schodík
schujdami schodmi (L)
skorej skôr
sladzic sladiť
Slafkuv Slavkov
sprataj odlož/uprataj (tanier po jedení)
šatolki šatky
šmjal smial
stočic stočiť
dva soľe dve soli
spac spať
spravim urobím
(na) stul (na) stol
sušenki sušienki
svatich svätích
svičky sviečky
sviže svieže
stromki stromček
šak veď
šanujem šetrím
šarloj čierna šatka na ústa
šedla sadla
šcipľace štipľavé
ščarňeje sčernie
ščava šťava
ščešťe šťastie
ščipľaca štiplavá
šebe sebe
šedzdec sedieť
šedzi sedí
še sa
šedadlo sedadlo
šedzec sedieť
schvaťiš zdrapíšm schytíš
ši si (bol)
šickich všetkých
šicko všetko
šidzem sedem
šive sivé
škrobeme (my) škrobáme
šľivi slivy (zdrobň. je slivka)
šmak chuť (na jedlo; z nemčiny)
šmakuje chutí
šmece smetie
šmetanka šmotanka
šmort
smrud smrad
šol šiel (on)
švetelko svietelko
švikor svokor
štvartek štvrtok
švekrovi svokrovi
(na) švekru (na) svokru
šušedzi susedia
šumňe pekne
špadňe spadne
dati ta-už
daty tuna
take také
takoj ihneď
taňir tanier
taňira taniera (do)
ta tak
tato otec
(do) Tatroch (do) Tatier
tebe ťeba
tebe tebe (te tvrdo)
(za) tebu (za) tebou
teho toho
teľe toľko
teľo toľko
(ku) temu (k) tomu
ťeško ťažko
tidzen týždeň
(z) tich z týchto
tichtoval chystal
tižňu (v) týždni
tiž tiež
tota táto
totej tejto (f.)
tote tieto
tote dvojo toti dvaja
tarhovisko trhovisko
tvarde tvrdé
tvojo tvoje
(na) tvojim na tvojom
trebac potrebovať
trime drží
trinács 13
troma (s) troma
truch troch
un on
ucekala utekala
učiteľ učiteľ (pozn. „te“ nemäkko)
učuje počuje
uhľe uhľe
uchodi uchodí (sa)
ulici ulice (G)
upečeme upečieme
upekla upiekla
uražil urazil
vtorek utorok
uživať používať
Vekše väčšie
väkšie väčšie
valek valček
vadzi vadí
vecej viac
vederečko vedierko
vejdzeš vojdeš
veľikanski velikanský
veľo veľa
verch vrch
verchnu hornú
veric veriť
veś vezmi
vetrovečko vetrovka (V)
vežme vezme
vežmem vezmem
vibľika vyoblieka (šaty)
vicahne vytiahne
vicahuje vyťahuje
vidzeli viďeli (oni)
vikvašic vykysnúť
viľeca výlet (L)
vimražim vymrazim
viňešc vyniesť
vinički ríbezle
vionačim spravím-urobím-dám
vipatraju vizerajú
virucuje vyhadzuje
vistupeňe vystupenie
višac vysieť
višak vešiak
viša visia
viščac vycikať (sa)
vižuk vozík
vonka vonku
vre vrie
vtaček vták, vtáčík
vracic vratiť
všadzi všade
vši (Spišská nová) ves
všimaj všimni!
vužik vozík
vžac vziať
vžal vzal
vžala vzala
vžali vzali
vžal vzal
(na) začatku (na) začiatku
zahaš zahas
zahlavek vankúš
zamišam zamiešam
zaplacic zaplatiť
zapomina zabúda
zapomňeme zabúdneme
zavaric zavariť
zaviraj zatváraj
za vidna počas, čo je vidieť
zatopeno zatopené
zaš zaš
zašvic zasvieť
za života počas života
zbirac zbierať
zdechli zdochli
žimňavi „dozimný“ (pec)
zjete zjedené
znac vedieť
znam viem (ja)
zna vie
zoberece zoberiete
zrobim spravím
zraď zaraď tam, kam to patrí
zrub sprav
z tamto z tamdiaľ
zviša zvišia
žeľeneho zeleného
žeľeňinu zeleninu (G)
žic žiť
žim zem
žimo zima
žimno zimno, chladno
živoce (v) živote
žohrac zohriať
žoltej žltej
žreňa žrádlo, jedlo pre zviera