Fintice (pomenovanie)

Varianty názvu obce

edit

Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice je z roku 1272,[1] čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú jednak nasledujúce tvary obce Fintice:

  • Fyntha,
  • Finta,
  • [Finťice],
  • [Finčiče],
  • Suncia,[2]
  • Fruncta;[2]

tak aj slovo:

  • [fin].

Etymológia

edit

Slovo je odvodené vlastného podstatného mena Finta, resp. jeho varianty. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval[3] jej názov v neohýbanom tvare.

Slovo Fintice je zložené z dvoch tvarov Finti + -ce:

  • Fint:
    • tvary:
      • slovanizovaný: [Finťi],
      • neslovanizovaný: [Finti],
  • -ice:
    • spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny -icē (na základe analýzy slov finticē a becē jedného dokumentu[4]), čo je skrátené pre -icae a označujúc nominatív plurálu:[5][6][7]
      • Asociácia prípadne k čomu:
        LatinčinaSlovenčina
        rieka (slovenčina)m[8]f
        villa (latinčina)f[9]f
        dedina (slovenčina)m / n / m[10]f
        terra (latinčina),
        zem (slovenčina)
        f[11]f
        mesto (slovenčina)n[12]n
    • praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov[13]), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine -icke (napr. fintické zvony).
    • niekto odvádza že od potoka.


Pôvodný všeobecnejší význam *kʷey- sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ *pent-. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre *pent- slová ako tiecť, vytekať, funí, a pre *kʷey- slová čin(iť), činka.

U predkov slova finta mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:

  • f zmenené na:
    • na [v] (napr. vynúť, vynájsť),
    • na [č] (napr. rumunské cinta [činta]),
    • na [c] (napr. cicať),
    • na [p]
      • chorvátske pičiti <slovenské piť>),
      • latinského fingo[14] a pingo,[15]
    • na [r] (napr. rinčať)
    • na [k]:
      • anglické kinddieťa (možno súvisí s „dieťa piští/pišči, kričí“).
      • slovenské kýchať.
  • t zmenené:
    • na [č/ć] – napr. slová či(či)čkať, čačkať,
    • na [t/ť] – napr. slovo finta, fint [finť],
    • na [d] – napr. nemecké slovo finden
    • na [g]:
      • gronský pingu (slovenský kopec)
      • inuktitutský pingu (slovenský malý kopček),[16]
      • anglický penguin (slovenský tučniak),[17]


Pôvodný význam *kʷey- možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnení.
Voda:

  • pramení,
  • tečie,
  • pení sa,
  • zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody),
  • a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, material na tehly, …).

Ako vlastné podstatné meno

edit
  • 9. stor. pred Kr., Fintas, Grecko,[18][19][20]
  • 7. stor. pred Kr., Phintas (podľa Androkleide),[21]
  • ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná Licata, Sicília, Taliansko),[22]
  • 526 – 603, Fintan z Clonenagh, Írsko,[23]
  • ? – 635, Fintán z Taghmon, Severné Írsko[24][25]
  • 803/804 – 878, Fintan z Rheinau, Írsko/Švajčiarsko,[26]
  • 1332, Phinta, kňaz svätej Anny , Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko)
  • 1367, Paulus filius Finech; súvis so Finčevec, Chorvátsko.[27][28]

Rod (zrejme):[29]

  • Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08 – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko,[30][31]
  • Finta, Alber, 1328 – dnes Albeř, Čechy (žeby?),
  • Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06 – dnes Blatné, Senec, Slovensko,[32][33]
  • Finta Diozisius, Szcutmiklós vara, 1276 – dnes hrad/pevnosť v Turda, Sedmohradsko, Rumunsko,[34][35]
  • Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29 – Mocsolya, Rumunsko,[36][37]
  • Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06
  • Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16[Pozn. 1][Pozn. 2].

Pra-meno *Finta

edit

Na základe analýze z 12. a 13. storočia:[38]

  • *Finta
    • Fyn,
    • Fynta/Phynta/Phinta.

Možné významy

edit
  • ďateľ:
    • zo starej angličtiny fina (ďateľ) + suffix -ta,[39][40]
  • súvisiace s vodou:
    • ryba:
      • Alóza finta (Alosa fallax) - lebo je Finta (maďarsky, ukrajinský a ruský) a Finte (nemecký),[41]
      • U nás by alóza finta nemala žiť,[42][43] takže by sa mohlo prípadne jednať o alóza neškvrnitá (Alosa immaculata, Alosa pontica),[44]
      • súvis s rybolovom? (?),
    • prameň, tiecť, vytekať, prúdiť:
      • z pra-západnej nemčiny finþan,[45]
      • z praindoeurópskeho pent-,[46]
      • z latinského fons[47] → fontana,[48]
      • Z latinského fio[49] → na rumunské ființă,[50]
      • gótsky 𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽 (po anglicky),
      • dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty),[51]
      • rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena,[52]
      • podobné so slovenským slovom fontána,
    • močiare, bažina:
      • možno narážka na terén a lužné lúky a lesy (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),[53][54]
      • Fintau, Nemecko[55] – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva,
      • Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,[56]
      • Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska,[57]
      • Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko,[58]
    • plač:

nájsť:

  • bavorský fint znamená nájsť,[64]
  • zo starej Irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,[65][66][67]

päť:

  • zo stredno-hornej nemčiny vünf,[68]
  • v jazyku Mòcheno (v Taliansku) vinf značí päť,[68][69]

finta (trik): podvodník

  • slovinsky finka – prasa, svina (pri hre),[59]

„strážisko“:

  • zo starej angličtiny fintahraničné územie, družina/posádka, sledovať,[70][71][72]
  • latinské finita ako tvar slova finitushraničná,[73][74]

výmysel:

skrytý:

  • v berberskom jazyku názov oázy Fint znamená skryté,[77]

(o)zdobiť, „pačiť sa“:

  • zo slovenského fintiť,
  • možno odvodené z latinského fingo,[78]
  • možno odvodené z latinského pingo,[79]
  • grecké slovo φίντα (fínta, stredný rod)

šikovný:

  • stará gotčina 𐍆𐌹𐌽 (fin) – nomina sacra lord (vo význame pán, vládca alebo majster)[80][81][82]
  • stará francúzština fin:[83]
    • 14. storočie: šikovný;
    • 15. storočí: malý,malicherný (došlo k negácií/ironizovaniu významu).[84]
  • „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
    • zo starej angličtiny finta znamenajúc:[70]
      • „tail“ – slovenský „chvost“,[71] „časť“ (niečoho),
      • „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
      • „result“ – slovenský „výsledok“,

súvis s peniazmi:

  • „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“⇒„fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),[85]
  • podobné so:
    • srbsko-chorvatský funta/фунта – jednotka váha, finančná mena,[86][87][88]
    • macedonský фунта – jednotka váha, finančná mena,[89]
    • ruský фунт – jednotka váha, finančná mena,[90]
    • ukrainský фунт – libra alebo jednotka váhy, množstva,[91]
    • jidiš פֿונט/funt – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),[92]
    • armenský ֆունտ/funt – libra alebo jednotka váhy,[93]

krivý, ohnutý

skalnatý:

  • z maďarského slova finta,[97]

nôž:

klam, lesť:[101]

  • zo slovenského slova finta,

pasca

botanické významy:

uzdraviť:

  • „zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“ – t. j. vyliečiť sa,
  • Cethern mac Fintain (Írska mytológia),[106]

zabávači/šašovia:

ako „urážka“/„žart“ (?):

  • v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.[117]

Poznámky

edit
  1. Maď. „Feketehygh“ = slov. „Čierný les“ (Zdroj informácie)
  2. Možno je zdroj DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669

Pozri tiež

edit

Referencie

edit
  1. Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf. 
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 Historický schematizmus slov. farností. www.dominikani.sk. [2023-10-18]. 
  3. Medieval Latin
  4. Jacobus, de Voragine. Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia. 1497. 
  5. -icus (po anglicky)
  6. -icia (po anglicky)
  7. belong (po anglicky)
  8. villa (po anglicky)
  9. rivus (po anglicky)
  10. village (po anglicky)
  11. terra (po anglicky)
  12. oppidum (po anglicky)
  13. Boleš, Konštantín Daniel (2019). "POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 8 (2): 118. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf. 
  14. fingo (po anglicky)
  15. pingo (po anglicky)
  16. pingo (po anglicky)
  17. penguin (po anglicky)
  18. Fintas
  19. Phintas (po nemecky)
  20. Phintas (po nemecky)
  21. Phintas (Androkleide) (po nemecky)
  22. Φιντίας_του_Αγκριτζέντο (po grécky)
  23. Fintan of Clonenagh (po anglicky)
  24. Fintan of Clonenagh (po anglicky)
  25. Fintán of Taghmon (po anglicky)
  26. Fintan of Rheinau (po anglicky)
  27. ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72
  28. Finčevec (po anglicky)
  29. Székely, Erzsébet. fiok 144. a-i-10 F. 
  30. Dzurjanin, Zdenko. Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009. sme.sk. Petit Press, a.s. 2009-02-05. 
  31. Zeleneč
  32. Beláková, Mária. HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA. Trnava. 2014. 
  33. Blatné
  34. Mikod Kökényesradnót (po anglicky)
  35. Turda (po česky)
  36. Mocsolya.. arcanum.com. 
  37. Mocsolya (po maďarsky)
  38. Nováková, Mária. Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie. 2010-06-30 [2023-12-08]. 
  39. fina
  40. woodpecker
  41. 2028.xlsx. 
  42. Atlas rýb. www.srz-ds.sk. 
  43. Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad. 
  44. Slovensko - Obchodné označenia. [2023-10-18]. 
  45. Proto-West Germanic/finþan (po anglicky)
  46. Proto-Indo-European/pent- (po anglicky)
  47. fons#Latin (po anglicky)
  48. fontana#Latin (po anglicky)
  49. fio#Latin (po anglicky)
  50. ființă#Romanian (po anglicky)
  51. Mainz-Finthen (po nemecky)
  52. fântână#Romanian (po anglicky)
  53. Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839. [2023-10-18]. 
  54. Fintice#Záplavy
  55. Fintau (po nemecky)
  56. Fintel (po nemecky)
  57. Cesta: Fintavägen (1071987913). [2023-10-18]. 
  58. Fintlandsmoor (po nemecky)
  59. 59.0 59.1 Pleternik, Makso. Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik. 1891. 
  60. weiblich#German (po anglicky)
  61. Scham (po anglicky)
  62. shame (po anglicky)
  63. bashfulness (po anglicky)
  64. Bairisch (po nemecky)
  65. rofinnadar#Old_Irish (po anglicky)
  66. discover (po anglicky)
  67. find_out (po anglicky)
  68. 68.0 68.1 vinf#Mòcheno (po anglicky)
  69. Mòcheno language (po anglický)
  70. 70.0 70.1 70.2 finta#Old_English (po anglicky)
  71. 71.0 71.1 71.2 tail#Etymology_1 (po anglický)
  72. tailing#Noun (po anglický)
  73. finita#Latin (po anglický)
  74. finitus#Latin (po anglický)
  75. Finta.png. 
  76. Bernolák, Anton. Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum. Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae. 1825. 
  77. L'Oasis de Fint. 2023-10-18. 
  78. fingo (po anglicky)
  79. pingo
  80. 𐍆𐌹𐌽#Gothic (po anglicky)
  81. 𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic (po anglicky)
  82. lord#English (po anglicky)
  83. https://www.jeantosti.com/noms/f2.html
  84. petit (po anglicky)
  85. Roberts, Edward Arthur. A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots. 2014. 
  86. funta#Serbo-Croatian
  87. фунта#Serbo-Croatian
  88. dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary. dict.cc. Paul Hemetsberger. 
  89. фунта#Macedonian (po anglicky)
  90. фунт#Russian (po anglicky)
  91. фунт#Ukrainian (po anglicky)
  92. פֿונט#Yiddish
  93. ֆունտ#Armenian (po anglicky)
  94. Szamota, István; Zolnai, Gyula. Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula. Budapest V. Hornyánszky. 1210. 
  95. curvus (po anglicky)
  96. bent#English (po anglicky)
  97. 97.0 97.1 Bizonfy, Ferencz. English-Hungarian dictionary. 1886. 
  98. Finteușu_Mare, Maramureș (po rumunsky),
  99. finka#Polish (po anglicky)
  100. Sheath knife (po anglicky)
  101. Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo finta)
  102. Antonini, Annibale. Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1. 1770. 
  103. assenzio (po anglicky)
  104. Absinthe (po anglicky)
  105. Ferrari V., 2016 - Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico, “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.
  106. Cethern mac Fintain (po anglicky)
  107. Magyar duda (po anglicky)
  108. fintor#Hungarian (po anglicky)
  109. Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo Fintor) (po maďarsky)
  110. Magyar duda (po maďarsky)
  111. Magyar duda (po anglicky)
  112. frunce#Old_French (po anglicky)
  113. fronce#Old_French (po anglicky)
  114. froncer#French (po anglicky)
  115. scowl (po anglicky)
  116. Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo kaboniť
  117. Rykaczewski, Erazm. A complete dictionary English and Polish and Polish and English. 1849.