Fintice (pomenovanie)

Varianty názvu obce

Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice je z roku 1272, čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú jednak nasledujúce tvary obce Fintice:

• Fyntha,
• Finta,
• [Finťice],
• [Finčiče],
• Suncia,
• Fruncta;

tak aj slovo:

• [fin].

Etymológia

Slovo je odvodené vlastného podstatného mena Finta, resp. jeho varianty. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval jej názov v neohýbanom tvare.

Slovo Fintice je zložené z dvoch tvarov Finti + -ce:

• Fint:
  • tvary:
    • slovanizovaný: [Finťi],
    • neslovanizovaný: [Finti],
• -ice:
  • spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny -icē (na základe analýzy slov finticē a becē jedného dokumentu), čo je skrátené pre -icae a označujúc nominatív plurálu:
    • Asociácia prípadne k čomu:

      	Latinčina	Slovenčina
      rieka (slovenčina)	m	f
      villa (latinčina)	f	f
      dedina (slovenčina)	m / n / m	f
      terra (latinčina), zem (slovenčina)	f	f
      mesto (slovenčina)	n	n

  • praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine -icke (napr. fintické zvony).
  • niekto odvádza že od potoka.

Pôvodný všeobecnejší význam *kʷey- sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ *pent-. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre *pent- slová ako tiecť, vytekať, funí, a pre *kʷey- slová čin(iť), činka.

U predkov slova finta mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:

• f zmenené na:
  • na [v] (napr. vynúť, vynájsť),
  • na [č] (napr. rumunské cinta [činta]),
  • na [c] (napr. cicať),
  • na [p]
    • chorvátske pičiti <slovenské piť>),
    • latinského fingo a pingo,
  • na [r] (napr. rinčať)
  • na [k]:
    • anglické kind – dieťa (možno súvisí s „dieťa piští/pišči, kričí“).
    • slovenské kýchať.
• t zmenené:
  • na [č/ć] – napr. slová či(či)čkať, čačkať,
  • na [t/ť] – napr. slovo finta, fintiť [finťiť],
  • na [d] – napr. nemecké slovo finden
  • na [g]:
    • gronský pingu (slovenský kopec)
    • inuktitutský pingu (slovenský malý kopček),
    • anglický penguin (slovenský tučniak),

Pôvodný význam *kʷey- možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnení.
Voda:

• pramení,
• tečie,
  • zvíja sa (t. j. meandruje),
• pení sa,
• zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody),
• a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, material na tehly, …).

Ako vlastné podstatné meno

• 9. stor. pred Kr., Fintas, Grecko,
• 7. stor. pred Kr., Phintas (podľa Androkleide),

• ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná Licata, Sicília, Taliansko),
• 526 – 603, Fintan z Clonenagh, Írsko,
• ? – 635, Fintán z Taghmon, Severné Írsko
• 803/804 – 878, Fintan z Rheinau, Írsko/Švajčiarsko,
• 1332, Phinta, kňaz svätej Anny , Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko)
• 1367, Paulus filius Finech; súvis so Finčevec, Chorvátsko.

Rod (zrejme):

• Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08 – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko,
• Finta, Alber, 1328 – dnes Albeř, Čechy (žeby?),
• Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06 – dnes Blatné, Senec, Slovensko,
• Finta Diozisius, Szcutmiklós vara, 1276 – dnes hrad/pevnosť v Turda, Sedmohradsko, Rumunsko,
• Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29 – Mocsolya, Rumunsko,
• Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06
• Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16.

Pra-meno *Finta

Na základe analýze z 12. a 13. storočia:

• *Finta
  • Fyn,
  • Fynta/Phynta/Phinta.

Možné významy

• ďateľ:
  • zo starej angličtiny fina (ďateľ) + suffix -ta,
• pinka:
  • zo strednej angličtiny fynch (vták)
  • zo starej angličtiny finc (vták)

• súvisiace s vodou:
  • ryba:
    • Alóza finta (Alosa fallax) - lebo je Finta (maďarsky, ukrajinský a ruský) a Finte (nemecký),
    • U nás by alóza finta nemala žiť, takže by sa mohlo prípadne jednať o alóza neškvrnitá (Alosa immaculata, Alosa pontica),
    • súvis s rybolovom? (?),
  • prameň, tiecť, vytekať, prúdiť:
    • z pra-západnej nemčiny finþan,
    • z praindoeurópskeho pent-,
    • z latinského fons → fontana,
    • Z latinského fio → na rumunské ființă,
    • gótsky 𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽 (po anglicky),
    • dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty),
    • rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena,
    • podobné so slovenským slovom fontána,
  • močiare, bažina:
    • možno narážka na terén a lužné lúky a lesy (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),
    • Fintau, Nemecko – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva,
    • Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,
    • Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska,
    • Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko,
  • plač:
    • slovinský finčica – ženský „hanblivý“/prudérny plač,

nájsť:

• bavorský fint znamená nájsť,
• zo starej irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,

päť:

• zo stredno-hornej nemčiny vünf,
• v jazyku Mòcheno (v Taliansku) vinf značí päť,

finta (trik): podvodník

• slovinsky finka – prasa, svina (pri hre),

„strážisko“:

• zo starej angličtiny finta – hraničné územie, družina/posádka, sledovať,
• latinské finita ako tvar slova finitus – hraničná,

výmysel:

• zo staršej slovenčiny,

skrytý:

• v berberskom jazyku názov oázy Fint znamená skryté,

(o)zdobiť, „pačiť sa“:

• zo slovenského fintiť,
• možno odvodené z latinského fingo,
• možno odvodené z latinského pingo,
• grecké slovo φίντα (fínta, stredný rod)

šikovný:

• stará gotčina 𐍆𐌹𐌽 (fin) – nomina sacra lord (vo význame pán, vládca alebo majster)
• stará francúzština fin:
  • 14. storočie: šikovný;
  • 15. storočí: malý,malicherný (došlo k negácií/ironizovaniu významu).
• „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
  • zo starej angličtiny finta znamenajúc:
    • „tail“ – slovenský „chvost“, „časť“ (niečoho),
    • „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
    • „result“ – slovenský „výsledok“,

rozseknúť, rozštiepiť:

• latinské findo,
• praindoeurópske *bʰinédti

„vzácne“ drevo

• praindoeurópske *finьtъ – tujový:
  • zaznamenané iba v súvistlosti s drevom,
  • možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo,
  • možno narážka na stromy ako javor horský a lipa malolistá v katastri obce,

súvis s peniazmi:

• „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“⇒„fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),
• podobné so:
  • srbsko-chorvatský funta/фунта – jednotka váha, finančná mena,
  • macedonský фунта – jednotka váha, finančná mena,
  • ruský фунт – jednotka váha, finančná mena,
  • ukrainský фунт – libra alebo jednotka váhy, množstva,
  • jidiš פֿונט/funt – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),
  • armenský ֆունտ/funt – libra alebo jednotka váhy,

krivý, ohnutý

• z maďarského slova finta,
• zo starej angličtiny finta,
• tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,

skalnatý:

• z maďarského slova finta,

nôž:

• poľsky finka – puzdrový nôž,

klam, lesť:

• zo slovenského slova finta,

pasca

• grécky φίντα (fínta),

botanické významy:

• absint (nápoj) alebo Palina pravá (Artemisia absinthium),
• Suncia – v stredovekej latinčine Valeriána lekárska (Valeriana officinalis),

uzdraviť:

• „zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“ – t. j. vyliečiť sa,
• Cethern mac Fintain (Írska mytológia),

zabávači/šašovia:

• maď. fintorog, fintur, fintor – slov. grimasa,
• Fruncta – stará francúzština frunce = fronce (mračiť sa, chmúriť sa) + suffix -ta,

ako „urážka“/„žart“ (?):

• v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.

Pozri tiež

• Blanár, Dominik. FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN. ,
• Fintan (meno, po anglicky),
• stará angličtina: finta (po anglicky),
• fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina).