Fintice (pomenovanie)
Varianty názvu obce
editKeďže prvá písomná zmienka obce Fintice je z roku 1272,[1] čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú jednak nasledujúce tvary obce Fintice:
tak aj slovo:
- [fin].
Etymológia
editSlovo je odvodené vlastného podstatného mena Finta, resp. jeho varianty. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval[3] jej názov v neohýbanom tvare.
Slovo Fintice je zložené z dvoch tvarov Finti + -ce:
- Fint:
- tvary:
- slovanizovaný: [Finťi],
- neslovanizovaný: [Finti],
- tvary:
- -ice:
- spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny -icē (na základe analýzy slov finticē a becē jedného dokumentu[4]), čo je skrátené pre -icae a označujúc nominatív plurálu:[5][6][7]
- praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov[13]), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine -icke (napr. fintické zvony).
- niekto odvádza že od potoka.
Pôvodný všeobecnejší význam *kʷey- sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ *pent-. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre *pent- slová ako tiecť, vytekať, funí, a pre *kʷey- slová čin(iť), činka.
U predkov slova finta mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:
- f zmenené na:
- t zmenené:
Pôvodný význam *kʷey- možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnení.
Voda:
- pramení,
- tečie,
- zvíja sa (t. j. meandruje),
- pení sa,
- zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody),
- a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, material na tehly, …).
Ako vlastné podstatné meno
edit- ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná Licata, Sicília, Taliansko),[22]
- 526 – 603, Fintan z Clonenagh, Írsko,[23]
- ? – 635, Fintán z Taghmon, Severné Írsko[24][25]
- 803/804 – 878, Fintan z Rheinau, Írsko/Švajčiarsko,[26]
- 1332, Phinta, kňaz svätej Anny , Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko)
- 1367, Paulus filius Finech; súvis so Finčevec, Chorvátsko.[27][28]
Rod (zrejme):[29]
- Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08 – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko,[30][31]
- Finta, Alber, 1328 – dnes Albeř, Čechy (žeby?),
- Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06 – dnes Blatné, Senec, Slovensko,[32][33]
- Finta Diozisius, Szcutmiklós vara, 1276 – dnes hrad/pevnosť v Turda, Sedmohradsko, Rumunsko,[34][35]
- Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29 – Mocsolya, Rumunsko,[36][37]
- Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06
- Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16[Pozn. 1][Pozn. 2].
Pra-meno *Finta
editNa základe analýze z 12. a 13. storočia:[38]
- *Finta
- Fyn,
- Fynta/Phynta/Phinta.
Možné významy
edit- súvisiace s vodou:
- ryba:
- prameň, tiecť, vytekať, prúdiť:
- z pra-západnej nemčiny finþan,[45]
- z praindoeurópskeho pent-,[46]
- z latinského fons[47] → fontana,[48]
- Z latinského fio[49] → na rumunské ființă,[50]
- gótsky 𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽 (po anglicky),
- dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty),[51]
- rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena,[52]
- podobné so slovenským slovom fontána,
- močiare, bažina:
- možno narážka na terén a lužné lúky a lesy (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),[53][54]
- Fintau, Nemecko[55] – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva,
- Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,[56]
- Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska,[57]
- Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko,[58]
- plač:
nájsť:
- bavorský fint znamená nájsť,[64]
- zo starej Irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,[65][66][67]
päť:
finta (trik): podvodník
- slovinsky finka – prasa, svina (pri hre),[59]
„strážisko“:
- zo starej angličtiny finta – hraničné územie, družina/posádka, sledovať,[70][71][72]
- latinské finita ako tvar slova finitus – hraničná,[73][74]
výmysel:
skrytý:
- v berberskom jazyku názov oázy Fint znamená skryté,[77]
(o)zdobiť, „pačiť sa“:
- zo slovenského fintiť,
- možno odvodené z latinského fingo,[78]
- možno odvodené z latinského pingo,[79]
- grecké slovo φίντα (fínta, stredný rod)
šikovný:
- stará gotčina 𐍆𐌹𐌽 (fin) – nomina sacra lord (vo význame pán, vládca alebo majster)[80][81][82]
- stará francúzština fin:[83]
- 14. storočie: šikovný;
- 15. storočí: malý,malicherný (došlo k negácií/ironizovaniu významu).[84]
- „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
súvis s peniazmi:
- „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“⇒„fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),[85]
- podobné so:
- srbsko-chorvatský funta/фунта – jednotka váha, finančná mena,[86][87][88]
- macedonský фунта – jednotka váha, finančná mena,[89]
- ruský фунт – jednotka váha, finančná mena,[90]
- ukrainský фунт – libra alebo jednotka váhy, množstva,[91]
- jidiš פֿונט/funt – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),[92]
- armenský ֆունտ/funt – libra alebo jednotka váhy,[93]
krivý, ohnutý
- z maďarského slova finta,[94][95][96][97]
- zo starej angličtiny finta,[70][71]
- tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,[98]
skalnatý:
- z maďarského slova finta,[97]
nôž:
klam, lesť:[101]
- zo slovenského slova finta,
pasca
- grécky φίντα (fínta),
botanické významy:
- absint (nápoj) alebo Palina pravá (Artemisia absinthium),[102][103][104]
- Suncia[2] – v stredovekej latinčine Valeriána lekárska (Valeriana officinalis),[105]
uzdraviť:
- „zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“ – t. j. vyliečiť sa,
- Cethern mac Fintain (Írska mytológia),[106]
zabávači/šašovia:
- maď. fintorog, fintur, fintor – slov. grimasa,[107][108][109][110][111]
- Fruncta – stará francúzština frunce = fronce (mračiť sa, chmúriť sa) + suffix -ta,[2][112][113][114][115][116]
ako „urážka“/„žart“ (?):
- v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.[117]
Poznámky
edit- ↑ Maď. „Feketehygh“ = slov. „Čierný les“ (Zdroj informácie)
- ↑ Možno je zdroj DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669
Pozri tiež
edit- Blanár, Dominik. FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN.,
- Fintan (meno, po anglicky),
- stará angličtina: finta (po anglicky),
- fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina).
Referencie
edit- ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf.
- ↑ 2.0 2.1 2.2 2.3 Historický schematizmus slov. farností. www.dominikani.sk. [2023-10-18].
- ↑ Medieval Latin
- ↑ Jacobus, de Voragine. Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia. 1497.
- ↑ -icus (po anglicky)
- ↑ -icia (po anglicky)
- ↑ belong (po anglicky)
- ↑ villa (po anglicky)
- ↑ rivus (po anglicky)
- ↑ village (po anglicky)
- ↑ terra (po anglicky)
- ↑ oppidum (po anglicky)
- ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2019). "POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 8 (2): 118. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf.
- ↑ fingo (po anglicky)
- ↑ pingo (po anglicky)
- ↑ pingo (po anglicky)
- ↑ penguin (po anglicky)
- ↑ Fintas
- ↑ Phintas (po nemecky)
- ↑ Phintas (po nemecky)
- ↑ Phintas (Androkleide) (po nemecky)
- ↑ Φιντίας_του_Αγκριτζέντο (po grécky)
- ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky)
- ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky)
- ↑ Fintán of Taghmon (po anglicky)
- ↑ Fintan of Rheinau (po anglicky)
- ↑ ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72
- ↑ Finčevec (po anglicky)
- ↑ Székely, Erzsébet. fiok 144. a-i-10 F.
- ↑ Dzurjanin, Zdenko. Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009. sme.sk. Petit Press, a.s. 2009-02-05.
- ↑ Zeleneč
- ↑ Beláková, Mária. HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA. Trnava. 2014.
- ↑ Blatné
- ↑ Mikod Kökényesradnót (po anglicky)
- ↑ Turda (po česky)
- ↑ Mocsolya.. arcanum.com.
- ↑ Mocsolya (po maďarsky)
- ↑ Nováková, Mária. Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie. 2010-06-30 [2023-12-08].
- ↑ fina
- ↑ woodpecker
- ↑ 2028.xlsx.
- ↑ Atlas rýb. www.srz-ds.sk.
- ↑ Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad.
- ↑ Slovensko - Obchodné označenia. [2023-10-18].
- ↑ Proto-West Germanic/finþan (po anglicky)
- ↑ Proto-Indo-European/pent- (po anglicky)
- ↑ fons#Latin (po anglicky)
- ↑ fontana#Latin (po anglicky)
- ↑ fio#Latin (po anglicky)
- ↑ ființă#Romanian (po anglicky)
- ↑ Mainz-Finthen (po nemecky)
- ↑ fântână#Romanian (po anglicky)
- ↑ Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839. [2023-10-18].
- ↑ Fintice#Záplavy
- ↑ Fintau (po nemecky)
- ↑ Fintel (po nemecky)
- ↑ Cesta: Fintavägen (1071987913). [2023-10-18].
- ↑ Fintlandsmoor (po nemecky)
- ↑ 59.0 59.1 Pleternik, Makso. Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik. 1891.
- ↑ weiblich#German (po anglicky)
- ↑ Scham (po anglicky)
- ↑ shame (po anglicky)
- ↑ bashfulness (po anglicky)
- ↑ Bairisch (po nemecky)
- ↑ rofinnadar#Old_Irish (po anglicky)
- ↑ discover (po anglicky)
- ↑ find_out (po anglicky)
- ↑ 68.0 68.1 vinf#Mòcheno (po anglicky)
- ↑ Mòcheno language (po anglický)
- ↑ 70.0 70.1 70.2 finta#Old_English (po anglicky)
- ↑ 71.0 71.1 71.2 tail#Etymology_1 (po anglický)
- ↑ tailing#Noun (po anglický)
- ↑ finita#Latin (po anglický)
- ↑ finitus#Latin (po anglický)
- ↑ Finta.png.
- ↑ Bernolák, Anton. Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum. Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae. 1825.
- ↑ L'Oasis de Fint. 2023-10-18.
- ↑ fingo (po anglicky)
- ↑ pingo
- ↑ 𐍆𐌹𐌽#Gothic (po anglicky)
- ↑ 𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic (po anglicky)
- ↑ lord#English (po anglicky)
- ↑ https://www.jeantosti.com/noms/f2.html
- ↑ petit (po anglicky)
- ↑ Roberts, Edward Arthur. A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots. 2014.
- ↑ funta#Serbo-Croatian
- ↑ фунта#Serbo-Croatian
- ↑ dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary. dict.cc. Paul Hemetsberger.
- ↑ фунта#Macedonian (po anglicky)
- ↑ фунт#Russian (po anglicky)
- ↑ фунт#Ukrainian (po anglicky)
- ↑ פֿונט#Yiddish
- ↑ ֆունտ#Armenian (po anglicky)
- ↑ Szamota, István; Zolnai, Gyula. Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula. Budapest V. Hornyánszky. 1210.
- ↑ curvus (po anglicky)
- ↑ bent#English (po anglicky)
- ↑ 97.0 97.1 Bizonfy, Ferencz. English-Hungarian dictionary. 1886.
- ↑ Finteușu_Mare, Maramureș (po rumunsky),
- ↑ finka#Polish (po anglicky)
- ↑ Sheath knife (po anglicky)
- ↑ Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo finta)
- ↑ Antonini, Annibale. Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1. 1770.
- ↑ assenzio (po anglicky)
- ↑ Absinthe (po anglicky)
- ↑ Ferrari V., 2016 - Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico, “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.
- ↑ Cethern mac Fintain (po anglicky)
- ↑ Magyar duda (po anglicky)
- ↑ fintor#Hungarian (po anglicky)
- ↑ Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo Fintor) (po maďarsky)
- ↑ Magyar duda (po maďarsky)
- ↑ Magyar duda (po anglicky)
- ↑ frunce#Old_French (po anglicky)
- ↑ fronce#Old_French (po anglicky)
- ↑ froncer#French (po anglicky)
- ↑ scowl (po anglicky)
- ↑ Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo kaboniť
- ↑ Rykaczewski, Erazm. A complete dictionary English and Polish and Polish and English. 1849.