1.1 Diferenciálne rovnice

edit

Diferenciálne rovnice sú rovnice, v ktorých sa vyskytuje neznáma funkcia a jej derivácie. Takéto rovnice predstavujú vzťah medzi priebehom určitého procesu opísaného danou funkciou a zmenou tohto procesu v priestore alebo čase. Diferenciálne rovnice sa často vyskytujú, keď sa má matematicky modelovať fyzikálny, chemický, biologický alebo sociálny proces. Fyzikálne odvodenie diferenciálnej rovnice je preklad fyzikálnych zákonov do matematického jazyka: do diferenciálnej rovnice alebo do systému niekoľkých diferenciálnych rovníc.

Ak hľadaná funkcia závisí len od jednej premennej, t. j.  , t. j. modelovaný proces závisí napríklad len od času, diferenciálna rovnica sa označuje ako obyčajná diferenciálna rovnica. Ak modelovaná funkcia závisí od viacerých premenných, napríklad od priestorových súradníc  , alebo navyše od času  , t. j.  , diferenciálna rovnica sa nazýva parciálna diferenciálna rovnica. Vyskytujú sa tu parciálne derivácie funkcie   podla   a  .

Príklad 1.1 (Traktrix, Leibniz 1693).

edit

Uvažujeme reťiazkové hodinky s dĺžkou reťiazky  , ktoré ležia na stole tak, že ich retiazka je na začiatku   je kolmá na okraj stola. Koniec reťiazky sa pomaly ťahá po okraji stola. Po ktorej krivke sa pohybujú hodinky? (Polomer hodín tu môžeme zanedbať, takže polohu hodín môžeme opísať pomocou ich stredu)


Riešenie:

 

Obr. 1.1: Aproximácia krivky opísanej reťazovými hodinkami pomocou explicitného prístupu riešenie

Neznámu polohu hodín v určitom čase   opíšeme funkciou  . Tu   zodpovedá času začiatku (napríklad  ) a   času konca nášho pozorovania. Hrana tabuľky, ktorá bola na začiatku kolmá na reťazec hodín, predstavuje os  . Napätá hodinová reťaz predstavuje dotyčnicu k nami hľadanej krivke  . Keďže táto má vždy rovnakú dĺžku  , hľadaná krivka sa nazýva aj ekvidištantná krivka (trajektória). Poloha hodín je načrtnutá na obrázku 1.1.

Používame   na označenie priesečníka hodinového reťazca s osou   a   na označenie polohy stredu hodín v čase  . Potom pre bod v čase   platí pri uvažovaní trojuholníka    

Teraz sa pozrieme na polohu reťazca v inom časovom bode  , kde  . Ak zvolíme   dostatočne malú, stred hodín   leží v čase   približne na hypotenuse  , teda v  . Z podobnosti trojuholníkov   a   potom vychádza  

Nulový súčet   v čitateli skr pravej strany uvesknej rovnice a násobenie   potom vedie k  , a nakoniec dostaneme  

Keďže funkcia   je neznáma, treba ju z skr vyššie uvesknej rovniceskn vylúčiť. To však umožňuje rovnica (1.1). Po zovšeobecnení skr skr sa postupuje od času   k času  , v skm určíme polohu hodín skr v čase   počnúc  , dostaneme rovnicu  

Limitný prechod s   smerom k 0, t. j.   v (1. 2) nakoniec vedie k nasledujúcejskr obyčajnej diferenciálnej rovnici (za predpokladu, že krivku   možno opísať diferencovateľnou funkciouskn):  

ktorý je vybavený počiatočnou podmienkou skr  . V skm explicitnom Uvod2s prístupe opísanom vyššie sme budúcu polohu skr hodín aproximovali pomocou skr aktuálnej polohy. Tento prístup sa odráža aj rovnici skr (1.2); po vyriešení   predstavuje táto rovnica iteračný postup, pričom každú novú polohu hodín možno určiť zo starej polohy:     predstavuje táto rovnica iteračný postup, pomocou ktorého môžete určiť hodiny skr zo starej polohy skr pre každúsk novú polohu:  

 

Obrázok 1.2: Aproximácia krivky skr skr hodinového reťazca implicitným (spätným) prístupom

Prístupskr Uvod2 by bol implicitný prístup. Tu by sa pozícia hodín skr opísala spätne v čase skr. Vychádzajúc z budúcej polohy skr hodín skr (v  ) určiť aktuálnu polohu (v  ). V tejto situácii (pozri obrázok 1. 2) by smesk uvažovali trojuholník   a predchádzajúcu polohu skr hodiny   na skr predĺžení skr hypotenuse   , t. j. v bosk  . t. j. hľadajte v bosk  . Z skr podobnosti skr trojuholníkov   a   vedie v tomto prípask k  

Pomocou  , pozri trojuholník  , napokon vyplýva zovšeobecnenie pre všetky kroky podľa skr   Na získanie novej hodnoty skn je potrebné vyriešiť nelineárnu rovnicu (1.4) pre  . Vo všeobecnom prípask isk o náročný problém, ktorý sa v praxi rieši skr iteračnou metódou (Newtonova, bisekčná, oskr sekantová metóda).

Uvod2formuly (1.2),(1.4) predstavujú numerickú aproximáciu skr diferenciálnej rovnice (1.3) pre ekvitangenciálnu krivku. Vzorec (1.2) možno získať aj v skm rovnici (1. 3) v diskrétnych časových krokoch  , pričom dericia sa aproximuje v každomskm   s doprednou diferenciou,  . Vzorec (1.4) získame analogicky dosaskním   do (1. 3) a nahraskním skr dericia s skr spätne odobratým rozdielom  . Uvod2s (1.3), (1.2) a (1.4) sa (vo všeobecnosti) nezhodujú. Možno však predpokladať, že Uvod2 týchto rovníc sa navzájom aproximujú s  . Rozlišovať medzi numerickou aproximáciou skr Uvod2 a skr presnou Uvod2, označujeme numerickú aproximáciu skn s   v  ,   ...

Riešenie Príkladu Traktrix v Geogebre

edit

Approximatívnu grafickú realizáciu krivky Traktrix (explicitný prístup) možno nájsť ako Interaktives Geogebra-Applet 1, alebo Interaktives Geogebra-Applet 2, v nemeckom jazyku (Autor A. Hundertmark).